Začiatkom júna navštívil Slanickú osadu zaujímavý pán Samuel Bogár z neziskovej organizácie NEZÁVISLOSŤ, ktorý sám vyhral boj so závislosťami rôzneho druhu a podelil sa so svojimi skúsenosťami či radami s našimi žiakmi. Svoj čas venuje práve besedám s mladými ľuďmi, spolupracuje s rodičmi drogovo závislých detí a poskytuje terapeutickú pomoc pre mladých bojujúcich so závislosťou. Jeho prednáška a následne živá diskusia so žiakmi mala značný ohlas a pevne veríme, že nenechala žiadneho účastníka ľahostajným. Táto téma sa týka každého z nás, žiakov i učiteľov, keďže nás to núti zamyslieť sa nad sebou samými.
Debata v tomto duchu pokračovala ďalej v rámci dňa aj po odchode pána Bogára, keď sa niektorí žiaci k téme vracali, kládli rôzne otázky, aj si na ne odpovedali. Mňa ako učiteľku zaujal názor a postoj niektorých z nich. Zhrniem ich názory nasledovne: Človek je tvor spoločenský, nechce byť sám a chce milovať a byť milovaný. Keď sa však cíti nepochopený blízkymi, školou- učiteľmi, kamarátmi, či často unudený konzumnou spoločnosťou, komfortom okolo seba, nezáujmom rodičov, hľadá spriaznenú dušu inde a zrazu mu do cesty vstúpi niečo nové, iné, dobrodružné – droga. Človek ako druh má vždy potrebu spájať sa s druhými, avšak vytvorili sme také prostredie a kultúru, ktorá nás núti robiť presný opak a síce na vine je spôsob, ako žijeme – nekonečný hon za ďalším materiálnym pôžitkom, super mobilom, najnovším autom, značkovými vecami, luxusnou dovolenkou, megadiskotékou…….., namiesto úprimného záujmu o ľudí okolo nás.
Takto to cíti väčšina študentov. Aký je záver skoro dospelých žiakov? Závislosť nie je len problém jednotlivca, ale mala by sa liečiť celá spoločnosť, naším skutočným neduhom je izolovanosť a osamelosť v kruhu blízkych. Šťastný a spokojný človek málokedy siahne po droge.