Viete,  že Slanica má svoju hymnu?

Slanica je veľký plameň,

tvorený nami – aj s tebou,

tak poď s nami a hlavne

nezabúdaj, pridaj k tomu iskru.......

To sú úvodné slová slanickej hymny, ktorá vznikla práve v takomto čase pred 5 rokmi /2014/ pri príležitosti osláv Dňa učiteľov, keď sa jej autori – žiaci tak chceli poďakovať svojim pedagógom. Vtedajší tretiak v odbore kuchár a prváčka v odbore obchodný pracovník ani netušili, že výpovedná hodnota  slov  slanickej  hymny je priam nadčasová. Posúďte sami:

Každým rokom prichádzajú

noví bažanti,

Slanica je super,

poď, pridaj sa aj ty,

či už za kuchára alebo cukrára,

Slanica veľké možnosti

v živote otvára..........

Veľké možnosti sa otvárajú pre školy na Slanickej osade práve v tomto období  a síce blížia sa prijímacie pohovory do bilingválnej obchodnej akadémie /9.4. 2019/ a v septembri 2019  pribudnú v rámci duálneho vzdelávania  úplne nové odbory ako pekár, mäsiar a staronový  odbor obchodný pracovník. A opäť sa vrátime k slovám hymny, kde sa spieva:

Tak poď k nám,

dvere tu máš otvorené,

je tu super,

to už predsa všetci vieme.......

My,  učitelia  na Slanickej osade,  to vieme  a pozdravujeme všetkých  našich súčasných i budúcich žiakov refrénom   slanickej hymny:

 Pridaj k tomu iskru!

 Nezabudni, ty si plameň.......

 tak tie negatíva za pozitíva zameň!

 Neutekaj od nás!

 Toto je pre vás – od nás,

  Slanica, postav sa za nás!                                   www.youtube.com    /hymna Slanice/

HYMNA  SLANICE  / 2014/

Slanica je veľký plameň, tvorený nami –

-  aj s tebou, tak poď s nami

a hlavne, nezabúdaj,  pridaj k tomu iskru....!!!!

R: Pridaj k tomu iskru!

     Nezabudni, ty si plameň,

     tak tie negatíva za pozitíva zameň!

     Neutekaj od nás!

    Toto je pre vás – od nás,

    Slanica, postav sa za nás!

Písali sa 60-té roky,

tam začali prvé kroky.

Slanicu stavali,

aby nás tam na ňu vzali.

Štyri budovy s ohniskom,

parkoviskom, ihriskom,

vítajú denne žiakov,

učiteľov i majstrov.

          Žiaci zájdu na vodu

a bagetu do bufetu,

spraviť si chuť k životu,

dnes píšu nejednu vetu.

Každý rok niekto nový

a niekto vraví „dovi....“

S maturitou na Slanici

som konečne hotový.

Každým rokom prichádzajú

noví bažanti,

         Slanica je super,

poď, pridaj sa k nám sem aj ty!

Či už za kuchára

 alebo aj za cukrára,

Slanica veľké možnosti

v živote otvára.

Toto nie je obyčajná škola,

nejde to tu dookola.

To je Slanica a nie je  žiadna väznica.

Tak poď k nám, dvere tu máš otvorené,

Je tu super,

to už predsa dookola všetci vieme.

R:   Pridaj k tomu iskru!

       Nezabudni, ty si plameň.......

       tak tie negatíva za pozitíva zameň!

       Neutekaj od nás!

      Toto je pre vás – od nás,

      Slanica, postav sa za nás!        /Darina Jasiurová, 2.G – Anton Chudjak, 4.B/

Sme dostatočne obozretní...?

A zas sme sa raz ocitli   v Mestskom divadle v Žiline. Študenti  2. AB, 3. BOA, 4.AB   so svojimi učiteľkami p. Sivčákovou a p. Michalčíkovou sa 20. 3. 2019 ocitli   na veľmi zaujímavom na prvý pohľad absurdnom  až desivo reálnom divadelnom predstavení pod názvom  A je tu zas.
Vojna dávno skončila  a na scénu sa vracia Adolf Hitler. Hitlerove plamenné vyjadrenia a kontroverzné témy nájdu miesto v televízii a získavajú čoraz väčšie publikum.
Z Hitlera sa postupne stáva superstar televíznych show a mediálna hviezda sociálnych sietí. Jeho mediálna sláva mu umožňuje povedať prakticky všetko. Okrem TV ovládne aj youtubový kanál a webové stránky. Nebezpečný zločinec  však svoje vystúpenia nenápadne mení na nový politický program, ktorý sa priveľmi zhoduje s myšlienkami  súčasných rasistov, xenofóbov a neonacistov.
 Postavu  Hitlera veľmi bravúrne zvládol  mladý nádejný herec Jaroslav Kyseľ, mimochodom  rodák z Námestova. Okrem neho tam vystupovali Ján Dobrík, Michal Koleják, Ivana Kubačková a ďalší.
Čo sme si z predstavenia odniesli?  Odchádzali sme plní dojmov a rozporov a možno sme sa mnohí  aj zamysleli.  Čo ak sa niečo podobné  odohráva v súčasnosti aj na našich obrazovkách. Sme   dostatočne obozretní...........? V každom prípade hra splnila svoj účel a tešíme sa na ďalšie  zaujímavé  divadelné ponuky.                                                                                                           

Dňa  22. 3.  2019  sa konala  v priestoroch vestibulu  našej školy predajná  burza  kníh. Burza bola spojená so Svetovým dňom vody a tak sme  v ten deň uhasili svoj smäd dvakrát. Najskôr  sme sa pohárikom čistej pramenitej vody pri vstupe do školy  naštartovali do  nového dňa a neskôr   sme uhasili svoj smäd po kultúre kúpou vybranej knihy,  za ktorú sme zaplatili symbolicky  0,50 €. Tak, ako je dôležité chrániť prírodné zdroje vody, tak je dôležité chrániť múdrosť  sveta ukrytú v knihách.
Svet je pretechnizovaný, preplnený informáciami, no kniha má vždy svoje čaro a je fascinujúce objavovať ho práve v papierových knihách.
Celkovo sa  predalo  100 kníh  za  50,- eur a táto suma bude  zmysluplne  použitá  na doplnenie  školského knižničného  fondu. Týmto ďakujeme všetkým  milovníkom  kníh, žiakom i učiteľom, ktorí  sa aktívne zapojili do školskej burzy  a dali tak  knihám druhú šancu, aby neskončili na knižnom cintoríne.Veríme, že aj takýmto Šspôsobom si knihy získajú čoraz viac nových čitateľov a budú plniť svoje poslanie. Č í t a n i u     z d a r !

Na Slanici si ctíme odkaz  svojich predkov

Tradičná Slanická chvíľka poézie v piatok 15.3. 2019 patrila  nášmu rodákovi  Martinovi Hamuljakovi /1789 – 1859/, ktorý v tomto roku  slávi svoje životné jubileá:  230. výročie narodenia a 160. výročie úmrtia.

Viete, kto bol Martin Hamuljak? 
Narodil sa 19. apríla 1789 v Oravskej Jasenici. Jeho otec Martin Hamuliak pochádzal z Námestova a matka Anna Katarina rod. Vrliaková zo Slanice. Základnú školu navštevoval v Námestove. V rokoch 1799 - 1804 študoval na gymnáziu v Budíne, v r.1824 -1806 filozofiu v Jágri (Eger, Maďarsko). O d začiatku r. 1807 do februára 1810 bol Hamuliak kancelarista pri prefektúre oravského panstva. Od 1.marca do februára 1812 bol tajomníkom u gróga Pavla Szapáryho . Roku 1812 zložil odborné skúšky na Právnickej akadémii v Bratislave.

Od roku 1813 bol úradníkom Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady v Budíne, Bratislave a Košiciach. V roku 1843 stal účtovným radcom  v Budíne.  Zhromaždil bohatú knižnicu s počtom 2471 zväzkov, ktorú daroval banskobystrickému gymnáziu, odkiaľ sa dostala do zbierok Matice slovenskej. V decembri 1853 odišiel do dôchodku. Striedavo žil v Budíne a u svojich príbuzných v Námestove, kde aj 31. 3.  1859 zomrel. 
Napriek tomu, že väčšiu časť svojho života žil mimo slovenského prostredia, bol aktívnym podporovateľom slovenského kultúrneho života a slovenskej literatúry. Vo svojom okolí vzbudzoval lásku k slovenskému národu a k jeho reči, zaoberal sa zbieraním kníh, rukopisov a rôznych iných pamätihodností, vykonával tzv. drobnú  robotu pri vydávaní diel, pri ich  korektúrach, pri zháňaní literárnych príspevkov, získavaní predplatiteľov, ako aj pri rozpredávaní diel. Zmysel jeho práce spočíval v neustálej snahe o povznesenie kultúrnej úrovne vlastného národa prostredníctvom materinskej reči..

Ako zmýšľal o slovenčine, sa dozvedáme z listu , ktorý dňa 6.septembra 1827 písal Pavlovi Jozefovi Šafárikovi (1):
 „...Ja za to mám, že by sme vo vzdelávaní našincov ďalej zašli so slovenskou materčinou: aspoň väčšia masa ľudu by k žiadúcemu cieľu spolu kráčala. Mnoho, veľmi mnoho bratov máme, ktorí o češtine ani počuť nechcú a slovenské, číroslovenské knižky by radi čítali, keby jich mali.
Maďarčinou nás veľmi núkajú, mládež naša z väčšej stránky – rada ženie sa za ňou, nemčina smeje sa tuším potichu, svoje si myslí, a podporu, keby jej potrebná bola, ľahko nájde.,...... úbohá slovenčina od svojich zanechaná, bez potešenia leží.   
 Čože bude z nášho ľudu? - Ponížený, poddaný, odpovedám., ale s tým ani Bohu, ani kráľovi, ani vlasti neprospeje. Ba smiem povedať, ani len poddaným dobrým nebude.
V materčine len, tuším možno účinkovať jak na srdce, tak na rozum., v materčine len možno o povinnostiach a pomaly i o právach svojich naučovať prostého človeka,......“

V roku 1834 jeho zásluhou vznikol Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej.
Tu sa zrodila i myšlienka vydávania almanachu Zora, ktorého hlavným mottom  bolo heslo: Národ, ktorý sa sám neopúšťa, nebýva opustený. 
Venujme preto pozornosť aj my, učitelia a študenti na Slanickej osade,  tomuto slovenskému národnému  buditeľovi. Zaslúži si to.
 V Dome kultúry v Námestove –v knižnici sa uskutoční  dňa 29. apríla 2019 spomienkové podujatie  o živote a diele Martina Hamuljaka spojené s   kultúrnym programom. Podobné podujatie sa chystá aj v rodisku autora. P
Navštívme príležitostne  námestovský cintorín a vzdajme mu hold pri jeho pomníku.
Prípadne zablúďme v rámci svojich prechádzok aj do Oravskej Jasenice, kde je na jeho počesť zriadená pamätná izba. Tá je otvorená celoročne a sprístupnená na požiadanie vyčleneným pracovníkom obecného úradu.

Nájdime si čas aj na takéto stretnutia. Iba tak naplníme myšlienku ctiť si odkaz svojich predkov.

                                                                                                                                      /LS/